Na tomto webe používame súbory cookie, aby sme vám umožnili funkciu objednávania (funkčné cookies) a na analýzu návštěvnosti Google analytics (analytické cookies) a cookies tretích strán pre vložené Youtube videá a vložené Google mapy.
 




 

Aktivita rýb

Prvý článok zaslaný našimi čitateľmi. Ak chcete vedieť kto je autorom tohto príspevku ozvite sa na našom webe a zaregistrujte sa.
Názov článku je:
Teraz trošku o rybároch a o rybách.
 
 
 
Teraz trošku o rybároch a o rybách.
 
Je už 1000x každým z nás overené jedno základné pravidlo. Ak ideme od vody bez úspechu, všetci vieme, prečo to tak je. Lebo vietor fúkal alebo nefúkal, lebo svietilo slnko, lebo boli alebo neboli oblaky, lebo bolo teplo/zima, lebo bolo vlhko, sucho, vysoká voda, nízka voda, spln, nov, požiar na Hvare alebo štrajk železničiarov... Tie posledné „dôvody“ nejdem rozoberať, ale je fakt, že aktuálne počasie má výrazný vplyv na úspech alebo neúspech rybačky. Dá sa však už pred príchodom k vode odhadnúť, či práve dnes je to s počasím všetko tak, ako má byť, či sa mi vôbec oplatí ísť k vode za rybou a ak áno, ktorý druh by dnes mohol najlepšie brať? Samozrejme, že sa to dá, aj keď ani encyklopedické znalosti pána Iľka ešte nikomu trofejný úlovok nezaručia.

Pre základné znalosti o počasí je potrebné vysvetliť si základné pojmy, ktoré sa k počasiu viažu.
počasie ,zmena počasia ,tlak vzduchu ,tlaková výš a tlaková níž, teplota ,teplý a studený front ,vietor ,oblaky a oblačnosť

Počasie je okamžitý stav atmosféry nad nejakým konkrétnym územím. Toto územie je možné ľubovoľne zmenšovať, nie však rozširovať. Počasie v Bratislave nemusí vôbec korešpondovať s počasím vo Zvolene alebo v Žiline. Práve z tohto dôvodu je potrebné, aby si každý rybár pred rybačkou dal tú námahu a pozrel sa na oblohu a zistil odkiaľ a ako silno fúka vietor.

O zmene počasia sa hovorí vtedy, ak dochádza ku zlomu v doterajšom charaktere počasia. Zmena počasia môže byť úplne očividná, keď sa ráno klepeme zimou, hoci ešte včera bolo 25 stupňov, ale aj pomerne nenápadná, keď sa len otočí vietor a mierne sa oteplí.

Tlak vzduchu je barometrický tlak nameraný na konkrétnom bode územia, prepočítaný na hladinu mora (Baltického mora). Všeobecne platí, že vysoký tlak prináša ustálené počasie s malou oblačnosťou, bez dažďa a len s miernym vetrom a naopak nízky tlak, prináša dážď, veľa oblačnosti a vietor.

Tlaková výš (anticyklóna) je oblasť s vysokým tlakom vzduchu a tlaková níž (cyklóna) je oblasť s nízkym tlakom vzduchu. Na severnej pologuli vzduch v cyklóne prúdi proti smeru pohybu hodinových ručičiek a v anticyklóne naopak, v smere hodinových ručičiek.

Teplota je zrejme každému jasná - je to okamžitý stav teploty vzduchu na konkrétnom bode územia, vo výške obvykle 2m nad zemou. Prudké výkyvy teploty nemajú až tak výrazný vplyv na aktivitu rybej osádky, pretože vysoká tepelná zotrvačnosť vody tieto výkyvy vo veľkej miere eliminuje.

Výrazný a takmer rozhodujúci vplyv na aktivitu rýb však má prechod teplého alebo studeného frontu. Studený front je zóna styku, kde studený vzduch vytláča masu teplého vzduchu. Vo všeobecnosti studený front postupuje od severozápadu na juhovýchod. Studený front prináša chladnejší a suchší vzduch.
Teplý front je zóna styku, kde teplý vzduch vytláča masu studeného vzduchu. Teplý front vo všeobecnosti smeruje od juhozápadu na severovýchod. Teplý vzduch, ktorý prináša je vlhší, ako studený vzduch pred ním.

Vietor je prúdenie vzduchu. Má tiež podstatný vplyv na aktivitu rýb a je úzko spojený s teplým a studeným frontom a tlakom vzduchu.

Oblaky sú tvorené vodnou parou. Majú charakteristickú štruktúru a tvar. Práve podľa oblakov sa dá najlepšie odhadnúť vývoj počasia na najbližšie hodiny. Oblačnosť je celkové pokrytie oblohy oblakmi na konkrétnom území. Udáva sa v osminách. 8/8 je úplne zamračené, 4/8 znamená, že je polovica oblohy pokrytá oblakmi a polovica nie, 1/8 znamená, že je len málo oblakov na oblohe.

Počasie
Každý deň sa môžeme z televízie alebo rádia dozvedieť, aké to počasie bude. Nejdem tu polemizovať o tom, že takú predpoveď, akú nám občas dajú profesionáli, vedela podať už moja babka na základe reumatických bolestí v kolenách a podstatne presnejšie. Je však pravda, že predpoveď počasia je podávaná globálne pre celé územie štátu, nanajvýš s rozčlenením na kraje. To konkrétne počasie na mieste, kde sa chystám loviť, mi nikto presne nepredpovie a musím si ho odhadnúť sám, na základe všeobecne dostupných informácií.

Tlak vzduchu
Jedným z podstatných javov, ktoré ovplyvňujú branie rýb, je tlak vzduchu. Ak má zotrvalý stav, je pritom jedno, či vysoký alebo nízky, tak to nie je až také zlé. Najhorší vplyv na početnosť záberov majú zmeny tlaku a hlavne, ak tlak prudko klesá pred príchodom tlakovej níže. Tento jav cítia aj citlivejší ľudia a má celkovo negatívny vplyv na výkonnosť a fyzickú pohodu človeka.
V priemere sa tlak vzduchu mení každých 5 dní, keď cez územie Slovenska prechádzajú jednotlivé tlakové útvary. Tieto tlakové útvary sú dva - tlaková výš a tlaková níž. Zmeny tlaku vzduchu sú úzko spojené so zmenou počasia.

Tlaková výš
Je oblasť s relatívne vysokým tlakom vzduchu - 1020 - 1060 hPa. Je zaujímavé, že tlakové výše s absolútne najvyšším tlakom vzduchu sa u nás vyskytujú hlavne v zimnom období, kedy prítomnosť tlakovej výše častokrát ani nepostrehneme, pretože prevláda inverzné počasie. Tlaková výš vo všeobecnosti prináša pekné, slnečné počasie s malou oblačnosťou a miernym vetrom alebo bezvetrím.


Tlaková níž
Je oblasť s relatívne nízkym tlakom vzduchu - menej, ako 1000 hPa. Prináša zhoršenie počasia, veľa oblačnosti, silný nárazový vietor a dážď. Pretože vzduch v oblasti tlakovej níže sa stáča proti smeru pohybu hodinových a smeruje do jej stredu, „nasáva“ z celej oblasti tlakovej níže všetku vlhkosť a koncentruje ju do podoby oblakov a dažďa.


Pre príchod tlakovej níže je charakteristické zosilnenie južného alebo juhozápadného vetra už 24 hodín pred samotným prechodom frontálneho systému. Tlak klesá a ryby neberú. V prípade príchodu tlakovej výše je charakteristický severný až severozápadný chladný vietor a postupné ubúdanie oblačnosti. Tlak stúpa a aktivita rýb tiež.
 



Väčšina z nás rybárov si pod pojmom vlhčenie krmiva predstaví nasledovné: Do vedierka, v ktorom má rybár nasypané svoje obľúbené krmivo prileje "primerané" množstvo vody, rozmieša a krmivo je hotové. Odhadnúť to "primerané" množstvo vody však býva skutočne veľmi ťažké. Aj keby sa nám náš odhad podaril, ešte to neznamená, že sme si naše krmivo správne navlhčili a je pripravené na použitie. Treba si uvedomiť, že kvalitné krmivo obsahuje aj tepelne upravené zložky - biskvity (ich obsah je v krmive od 30 do 90%), ktoré pri tepelnom spracovaní dosahujú vlhkosť okolo 10%. Preto je veľmi dôležité vlhčiť krmivo postupne, lebo spomínané tepelne spracované zložky krmiva nedokážu prijať väčšie množstvo vody okamžite. Ďalšia vec ktorú nemožno nespomenúť, je rozdielna granometria krmiva, tzn. že krmivo nemá všetky zložky rovnakej veľkosti, čiže hrubšie časti nenasiaknu vodou okamžite, ale o niečo neskôr, ako časti jemnejšie. Ako teda správne navlhčiť krmivo?
V prvom rade k tomu potrebujeme mať základné materiálne vybavenie. Veľmi dôležité je mať k tomu veľkú priestrannú nádobu alebo vaničku (objem 15 - 30l), v ktorej budeme zmiešať napríklad dve rozdielne vnadiace zmesi, pridáme anglickú vločku alebo práškový posilňovač a pod. Ešte potrebujeme nádobu na vodu, mechanický rozprašovač vody ktorý nám zabezpečí rovnomerné dávkovanie vody pri miešaní a umožní nám krmivo pripraviť tak, aby sme ho neprevlhčili viac, ako je potrebné. V neposlednom rade potrebujeme sitá na preosievanie krmiva, pretože po základnom navlhčení krmivo preosejeme. Pri prvom preosiatí zistíme či je krmivo rovnomerne prevlhčené a či vytvára dobrú homogénu zmes. V prípade že tomu tak nie je, krmivo dovlhčíme.
Sitá s malými otvormi používame na prípravu krmiva pre lov na hladine. Stredne veľké sitá sú určené pre krmivá na lov na stojatých vodách a sitá s veľkými otvormi sú určené na prípravu krmiva na vody tečúce.

Po vysvetlení základných pojmov je potrebné vysvetliť si, čo všetko môžeme na základe týchto poveternostných úkazov zistiť a v konečnom dôsledku ovplyvniť aj výsledok našej rybačky.
Základné pravidlo je, že najväčší vplyv na aktivitu rýb má zmena tlaku vzduchu, najmä jeho náhly pokles. Na druhom mieste je teplota a to nielen teplota vody, ale aj teplota vzduchu. Ďalšími faktormi sú smer a sila vetra, denná doba, ročné obdobie, fáza mesiaca atď. Ak si to premietneme do stupnice, mohlo by to vyzerať asi takto (0 je najnižšia aktivita, 10 najvyššia)
Zmena tlaku vzduchu – pokles 1
Zmena tlaku vzduchu – vzostup 6
Zmena teploty – pokles z vyššej teploty 2
Zmena teploty – vzostup z nižšej teploty 5
Smer a sila vetra 5
Denná doba – deň 4
Denná doba – noc 6
Denná doba – ráno 8
Denná doba – večer 6
Jar 10
Leto 5
Jeseň 10
Zima 2

Fáza mesiaca 5



Tieto závery sú zovšeobecnením aktivity rýb podľa jednotlivých hľadísk, pričom však treba rozlišovať medzi životným cyklom rýb a tým o aký druh ryby máme záujem, miene sú v zime maximálne aktívne, zatiaľ čo sumce nie. Rovnako sa nedá povedať, že počas letných horúčav je vzostup teploty z 32 stupňov na 36 to pravé, čo konečne ryby vyprovokuje k aktivite a záberom! Podľa uvedených stupníc je možné urobiť si obraz o tom, do akej miery ovplyvňujú jednotlivé prejavy počasia aktivitu rybej osádky v konkrétnom revíre.
Takže už vieme, čo ktoré pojmy z meteorológie hovoria a čo jej ich obsahom. Rovnako vieme, ako sa podieľajú na aktivite rýb. V ďalšej časti si vysvetlíme, ako sa v týchto pojmoch orientovať, ako si z nich spraviť závery pre chystanú rybačku a ako sa dá odhadnúť charakter počasia na najbližších cca. 12 hodín. Najlepším ukazovateľom pre potreby prognózovania počasia sú oblaky.

Oblaky a oblačnosť

Pri zbežnom pohľade na oblohu si zrejme každý ako prvé všimne oblaky. Pri podrobnejšom a viac dní trvajúcom skúmaní si môžeme všimnúť, že sa vyskytujú rôzne základná typy oblakov, v ľudových názvoch sa to aj odzrkadľuje podľa názvov ako baránky, hradby, karfioly atď. Tejto problematike sa ako prvý začal venovať chemik Luke Howard, ktorý žil na prelome 18. a 19. storočia v Anglicku a ktorého záľubou bola meteorológia. Podľa vlastných pozorovaní zostavil, na vtedajšiu dobu, unikátne dielo Klíma Londýna, za ktoré dosiahol vysoké ocenenie, stal sa členom Kráľovskej akadémie. Do histórie meteorológie sa však dostal kvôli niečomu inému. Pozoroval oblaky, všímal si ich tvar a dával im priliehavé mená cirrus, cumulus ... Tak sa stal Luke Howard autorom prvej klasifikácie oblakov.
Poznanie oblačnosti je dôležité pre každého, kto chce rozumieť počasiu. Pozorovanie oblačnosti je nepriama aerologická metóda, lebo druh a tvar oblačnosti nám signalizuje, čo sa v atmosfére odohráva, hovorí nám o vlhkosti, teplotnej stratifikácii, horizontálnom a vertikálnom pohybe, a to nie je málo. Súčasná medzinárodná klasifikácia pozná 10 základných druhov oblakov, ďalej rozlišuje 14 tvarov, 9 odrôd a 3 zvláštnosti. Pomenovania oblakov vychádzajú z latinčiny a majú štyri základné pojmy:
Latinský názov Slovenský názov
Cumulus kopa
Stratus vrstva
Cirrus závoj, riasa
Nimbo dážď, zrážkový


Oblaky môžeme roztriediť do skupín podľa rôznych kritérií. Napr. podľa štruktúry na vodné, kryštalické a zmiešané. Najrozšírenejšie je triedenie podľa výšky:
Oblaky vysoké – formujú sa nad výškou 6000m a pretože v tejto výške je teplota hlboko pod bodom mrazu, sú vytvorené z ľadových kryštálikov. Sú typicky tenké, biele na pohľad, ale môžu sa objaviť v celej škále farieb, ak je slnko dostatočne nízko nad obzorom. Patria sem cirrus a cirrostratus
Cirrus – riasa – najčastejšie formované vysoké oblaky sú tenké a rozfúkané cirrusy vo výške nad 6000m. Sú vytvorené z ľadových kryštálikov, ktoré vznikajú zamrznutím prechladených kvapiek vody. Najčastejšie sa vyskytujú pri peknom počasí a svojou štruktúrou kopírujú smer prúdenia vzduchu vo svojej výške. Sú to vzájomne oddelené oblaky v tvare vlákien, pruhov a menších plôch. Majú vláknitú štruktúru a hodvábny lesk. Mávajú zvláštny háčikovitý tvar, ktorý je typický pre okraj frontálnej plochy teplého frontu. Je teda predzvesťou príchodu frontu a zrážok. Pojem prechladený súvisí s faktom, že veľmi malé vodné kvapky nezamŕzajú pri 0 stupňoch Celzia, stávajú sa len "prechladenými". Čím je kvapka menšia, tým potrebuje na zamrznutie nižšiu teplotu. Táto skutočnosť súvisí s molekulárnym napätím nad zakriveným povrchom. Väčšina kvapiek mrzne pri teplotách -12 až -15 °C v hladine ľadových jadier. Od tejto výšky sa stáva mrak koloidálne vratkým - obsahuje dve fázy vody. Keďže napätie nasýtenia vodnej pary nad ľadom je menšie ako nad vodou, kvapôčky sa vyparujú a namŕzajú na zamrznuté kvapky, na kryštáliky ľadu, a takto sa začínajú častice v oblaku zväčšovať, začínajú padať a pritom ďalej rastú a z oblaku sneží. Ak sú nad zemou v dostatočne hrubej vrstve kladné teploty (v lete) snehové vločky sa roztopia a na zem prší. Aby z oblakov vypadávali intenzívnejšie zrážky, musí byť dostatočne hrubý, musí dosahovať a presahovať hladinu ľadových jadier.
Zhrnutie vyššie uvedených poznatkov je až zarážajúce:
kondenzácia nezačína pri 100% relatívnej vlhkosti, ale pri 200 až 300%, ak vzduch neobsahuje kondenzačné alebo sublimačné jadrá
voda nemrzne pri teplote 0°C, ale pri teplotách omnoho nižších (boli zaznamenané prípady hmly z vodných kvapôčiek pri teplote -40°C), ak sa nachádza vo forme veľmi malých kvapôčiek
dážď, najrozšírenejšia forma zrážok, vzniká ako sneženie

Cirrostratus – riasová vrstva – pokrývajú v jednej vrstve veľkú časť oblohy, alebo celú oblohu. Sú zložené z ľadových krystálikov. Sú relatívne priehľadné, Slnko alebo Mesiac cez ne svieti. Je to jednoliata vrstva s viditeľnou štruktúrou alebo celkom bez štruktúry. Vznikajú na nich halové javy – Mesiac má “dvor”. Sú príznakom zhoršenia počasia.

Stredné oblaky – základňa týchto oblakov sa typicky vyskytuje od výšky 2000m až po výšku 6000m. Vzhľadom na ich výšku sú prevažne tvorené vodnými kvapkami, ale môžu byť zložené aj z ľadových krytálikov v prípade, že je teplota v ich výške dostatočne nízka. Patria sem oblaky typu altocumulus a altostratus.
Altocumulus – stredná kopa - sú oblaky viditeľné ako menšie či väčšie plochy bielej alebo sivej farby, ktoré sa skladajú z elementov tvaru valov - pásov, radov alebo jednotlivých oválnych elementov. Oblaky ľudovo nazývané baránky sú najčastejšie altocumuly. Typicky je časť altocumula tieňovaná, čo je významná charakteristika, podľa ktorej sa dajú odlíšiť od vysokých oblakov. Sú vytvárané stúpavými prúdmi vzduchu v nestabilnej vrstve, čo signalizuje príchod studeného frontu. V prípade, že v teplom, vlhkom letnom ráne sú pozorovateľné altocumuly, môžme očakávať búrky v priebehu popoludnia.

Zvláštne tvary: Altocumulus castellanus. Z rovnej základne vyrážajú vežičky pripomínajúcej cimburie. Výskyt signalizuje v danej hladine vysokú instabilitu. Ich výskyt ráno je predzvesťou búrok cez deň. Altocumulus lenticularis - šošovkovitý, je podmienený vlnovým prúdením za horskou prekážkou.

Altostratus – stredná vrstva - plocha alebo vrstva sivého až modravého zafarbenia. Niekedy možno cez As pozorovať slabé obrysy slnka alebo mesiaca. Z As môžu vypadávať slabé zrážky. Typicky má takmer homogénnu štruktúru, kde je ťažké rozlíšiť jednotlivé elementy.

Nízke oblaky – sú zložené z vodných kvapiek. Ich základňa leží pod výškou 2000m. V prípade, že je v ich výške teplota dostatočne nízka, môžu obsahovať ľadové kryštály alebo sneh. Predstaviteľmi týchto oblakov sú nimbostratus, stratocumulus a stratus.
Nimbostratus – je najnižším z nízkych oblakov. Štruktúra často pripomína ťažkú sivú perinu, je v nej len veľmi ťažko rozoznať jednotlivé oblačné elementy, táto sivá tmavá vrstva má vplyvom vypadávajúcich zrážok neostré obrysy. Tieto oblaky sú spojené so slabým až stredne výdatným dažďom, prípadne snežením.

Stratocumulus - vrstva skladajúca sa z elementov pripominajúcich dlaždice, je sivej farby s tmavými miestami. Pomedzi jednotlivé elementy je možné vidieť jasnejšie časti oblohy.

Stratus - Tieto nízke oblaky, ktoré sa označujú skratkou St, sú na pohľad difúzne a majú typicky farbu od svetlosivej v najvyššej časti, po tmavosivú v najnižšej časti. Základňa je jednoliata, sivá a pokrývajú obvykle celú viditeľnú časť oblohy. Ranné hmly sa v priebehu dňa môžu zodvihnúť a sformovať nízko nad úrovňou zeme do stratusových oblakov. St oblaky vznikajú vtedy, keď sa vrstva vlhkého, studeného vzduchu rozprestrie v nízkej výške nad zemským povrchom. Môžu z nich vypadávať zrážky – jednotvárne jesenné dlhotrvajúce mrholenie. Aj samotná hmla je stratusový oblak v tesnom kontakte so zemským povrchom.

Vertikálne členené oblaky – sú zvláštnou kategóriou oblakov, ktoré nepatria do žiadnej z predchádzajúcich skupín, pretože zasahujú do viacerých výškových pásiem. Pre človeka majú však najväčší význam, tak pozitívny (signalizujú pekné počasie), aj negatívny. Sú s nimi totiž spojené tie najhoršie prejavy počasia – búrky, krupobitie, tornáda a silné, aj keď krátke víchrice. Patria sem oblaky cumulus a cumulonimbus.
Cumulus sú zrejme najznámejšie oblaky, ktoré pozná väčšina ľudí. Majú typický tvar chumáča bavlny s rovnou základňou a ostrými obrysmi, vrchná kypiaca časť pripomína karfiol. Ich životnosť je obmedzená dobou 5 až 40 minút a vznikajú na základe stúpania bublín teplého vzduchu od zemského povrchu do výšky. Vo výške vplyvom chladného prostredia sa teplý vzduch ochladzuje a vlhkosť, ktorú obsahuje, kondenzuje. Vzniká biely chumáč cumula, ktorý vietor odnáša. Tieto oblaky naznačujú, že stúpavé prúdy nie sú mohutné, ani rýchle, počasie je ustálené. Cumuly oznamujú pekné, slnečné počasie v relatívne chladnejšom a suchšom vzduchu, hlavne po prechode studeného frontu a nasledujúcom otepľovaní.

Cumulonimbus (Cb) – pokojné a pekné chumáčiky vaty sa za určitých podmienok môžu začať vyvíjať na hrozivé obrovské kopy alebo mohutné veže, ktoré sú spojené s mohutnými búrkami. Cb sú vytvorené mohutnými stúpavými prúdmi a obrovským množstvom kondenzujúcej vlhkosti. Za priaznivých atmosferických podmienok sa môžu cumuly rýchlo vyvinúť na mohutné Cb, zvané supercely. Sú to husté a mohutné búrkové mraky, ktoré majú vrchnú časť takmer vždy sploštenú do tvaru nákovy. Základňa obvykle nepresahuje 900 – 1000m, pričom ich horná časť môže dosiahnuť výšku 12000m. Sú to najväčšie a najvyššie oblaky na Zemi. Enormné množstvo energie, obsiahnutej v Cb, sa vybíja vo forme bleskov, tornád a víchrice. Tieto oblaky so sebou prinášajú aj prívalové dažde spôsobujúce miestne povodne a krupobitie.

UPOZORNENIE!!!
V dnešnej dobe takmer všetky rybárske prúty obsahujú uhlík, ktorý je veľmi dobrým vodičom elektriny. Blesky z búrkových oblakov čakajú na najmenšiu možnosť, ako by sa vedeli uzemniť a k nebu trčiaci uhlíkový prút, najmä na plochom brehu bez stromov, je priamo pozvánkou na tú najlepšiu cestu, ako to urobiť. Preto je pri prvom prejave blížiacej sa búrky životne naliehavé pobaliť sa a rýchlo zmiznúť od vody. Aj zbalený prút ležiaci na brehu je rovnako dobrý vodič elektriny, ako rozložený. Tu naozaj nie je čo rozmýšľať, ide o život!!! Zásah bleskom je možný na vzdialenosť, na ktorú počuť hrmenie....
 

Veľa rybárov na rybačke sužujú nálety rôzneho hmyzu, hlavne komárov. Mnohí riešia túto situáciu kúpou rôznych repelentných prípravkov, ktoré si na seba natierajú a vôbec ani netušia, že im prírodný repelent možno rastie za chrbtom. Ide o voľne rastúcu liečivú bylinu, vratič obyčajný (Tanacetum vulgare). Je vysoký asi 70 cm, má perovité listy. Kvitne v lete a kvety sú nápadne žlté, v tvare malých gombičiek. Majú asi 1 cm v priemere a týchto gombičiek je v jednom kvete asi 10-20. Na túto rastlinu nesadajú dokonca ani muchy a celá rastlina prenikavo vonia (smrdí) gáfrom. Aplikácia tohoto prírodného repelentu je jednoduchá. Natrháme listy, trochu ich požmolíme medzi prstami, aby sa lepšie uvoľnil pach a takúto kytičku si strčíme niekam za golier, do vrecka... Skrátka, aby sme ju mali tesne pri sebe a aby sme boli obklopený jej pachom. Pach nie je neprijemný a za chvíľu si naň zvykneme. Po takejto správnej aplikácii na nás nesadne ani jeden komár. Pri umelých repelentoch (mastiach, sprejoch atď.) hrozí, že ak človek chytí návnadu alebo nástrahu natretou rukou, vo veľkej miere zníži branie rýb, pretože repelent odoženie nielen komáre, ale aj ryby. Moje skúsenosti s vratičom hovoria, že v tomto prípade niečo také nehrozí, pretože je to prirodný materiál.




Veľkú rybu neulovíme každý deň a mnohí nemajú to šťastie ani po celý život. Preto si taký úlovok zaslúži viac pozornosti pri fotografovaní. Súčasťou rybárskych časopisov je rubrika kapitálnych úlovkov. Samotné ryby v nej sú pekné, ale k úplnej dokonalosti im väčšinou niečo chýba. Celkový dojem môže pokaziť neprimerané prostredie a pozadie záberu. K častej chybe patrí nevhodný odev šťastného rybára, nesprávne držanie alebo poloha ryby. K vyfotografovaniu úlovku nepotrebujeme drahé vybavenie. Pri troche pozornosti môže každý urobiť vyhovujúcu fotografiu s bežným fotoaparátom, aký väčšina z nás má. Mali by sme ho samozrejme brať na vychádzky za úlovkami k vode. Prvoradou úlohou bude nájsť vhodné miesto. Rybu môžeme položiť - môže to byť štrk, piesok, plytčina, drevo, alebo ju držať v rukách. Každopádne sa treba vyvarovať záberov na kapote auta, v sieťke a podobne. Tiež nepôsobia dobre snímky rýb olepených trávou, pieskom a rýb uviazaných. Rybu obyčajne položíme na bok. Vyplatí sa však trochu venovať čas výberu vhodnej polohy, pri ktorej sa bude čo najlepšie vynímať. Nepriame osvetlenie je žiadúce, pretože vidieť lepšie detaily a nevznikajú reflexy. Slnko nemá priamo svietiť na fotografovaný objekt. Keď sme vybrali to správne miesto a našli správny uhol záberu, pozorne zaostríme. Zvýšenú pozornosť venujeme odstupu a zvlášť keď je potrebné vzdialenosť odhadnúť. Výhodu majú tí, čo pracujú so zrkadlovkou, ktorá umožňuje kontrolu zaostrenia a výrezu. Pri fotoaparátoch s pevným objektívom väčšinou nesmieme fotografovať zo vzdialenosti menšej ako 1m. Od fotografovanej ryby sa príliš nevzďaľujme, ale snažme sa o čo najmenší odstup. Pri možnosti výmeny objektívu použijeme širokouhlý objektív, ktorý je vo fotoaparátoch s pevným objektívom bežne zabudovaný, čím tiež získame dojem väčšej ryby. Všetko čo je ďalej za rybou bude na fotografii menšie ako v skutočnosti a naopak. Dávame si pozor aby nám príliš nevyčnievali prsty, alebo celá ruka. Do záberu môžeme umiestniť pre dokumentáciu veľkosti ryby ako porovnávací predmet prút – hlavne jeho spodnú časť s navijakom, meter, podberák, košík a pod. Skontrolujeme nastavenie citlivosti filmu, ak sa dá nastavíme expozíciu a čas. Keď nemáme expozimeter, nebudeme sa veľmi mýliť ak nastavíme pre film s citlivosťou 21 DIN, (100 ASA, ISO 100/21o), clonu 8, čas 1/100. Pri zhoršených svetelných podmienkach otvoríme objektív /nastavíme menšie clonové číslo/ a čas predĺžime. Pri úplne otvorenom objektíve je hĺbka ostrosti malá /zobrazený priestor bude na fotografii nerozmazaný - zaostrený/ a preto musíme dbať na presné zaostrenie. Pre zvýraznenie detailov použijeme otvorený objektív, čím sa zneostrí pozadie, potlačia sa nežiadúce objekty v pozadí a fotografovaná ryba /detail/ sa zvýrazní. Pokiaľ sme na rybačke s kamarátom, fotoaparát má samospúšť, prípadne nájdeme ochotného kolegu, môžu nám urobiť fotografiu s veľkou rybou. Prostredie hľadáme v mieste kde sme rybu ulovili. Rušivo pôsobí záber moje auto a ja. Odolajme záberom v domácnosti a nepodliehajme tlaku čo je na pekáči to sa ráta. Musíme vybrať prostredie, ktoré nebude pôsobiť rušivo: Bude to vodná hladina, vodné rastliny, krovie a pod. Nemali by tam byť výrazné, dlhé línie odvádzajúce pozornosť napr. úzky obzor režúci postavu, rôzne stĺpy, drôty. Dáme pozor aby nám z hlavy nevyrastala pálka, či haluz v pozadí. Vyplatí sa vyskúšať niekoľko záberov, pri zmene polohy ryby , zmene osvetlenia, expozície, zvlášť keď nie sme si istý. Veľkú rybu nechytíme každý deň, chceme fotografiu ukázať, preto sa oplatí urobiť o niekoľko záberov viac. Často sa stáva, že úlovok chytíme za podmienok nevhodných pre fotografovanie – súmrak, dážď, nemáme zo sebou fotoaparát. Musíme sa postarať nepriniesť rybu domov zdeformovanú, fľakatú bez šupín, teda znehodnotenú. Niekedy bude lepšie uchovať rybu pri živote do rána. Urobiť dobrý záber pri umelom osvetlení je ťažšie. Pozor na svetlo, odráža sa od lesklých plôch. Pri použití blesku sa stráca perspektíva, fotografia sa stáva plochá.
 

A ešte nejaké otázky:
Keď plávanie zoštíhľuje, čo robia veľryby špatne?


Keď sa kukuričný olej robí z kukurice, ako je to potom s detským olejom?


Keď super-lepidlo lepí všetko, prečo nie vnútro tuby?


Prečo nieje nikdy obsadené, keď človek vytočí špatné číslo?


Prečo sa človek musí na návštevu k jasnovidcovi objednať?


Prečo sa citrónová limonáda skladá väčšinou z prímesí,


zatiaľ prípravok na riad obsahuje pravú citrónovú šťavu?


Prečo neexistuje krmivo pre mačky s príchuťou myši?


Termoska drží v zime teplo a v lete chlad.


Odkiaľ vie, kedy je leto a kedy je zima?


Keď sa na teflóne nič neprichytí, ako to, že sa to na panvici udrží?


Prečo má benzínka, otvorená 24 hodín denne, na dverách zámok?


Prečo sa v Štátoch používajú pri popravách tzv. "smrtiacou injekciou"
sterilné ihly a striekačky?



Ako sa dostane vodič snežného pluhu ráno do práce?


Keď sú "čierne skrinky" v lietadle nezničiteľné,
prečo sa celé lietadlo nepostaví z tohoto materiálu?



Kto vymyslel ženské telo? Inžinier !!! Jedine ten mohol umiestniť kanalizáciu vedľa zábavného parku ! :-)))))))


Každý pohárik chľastu skracuje život o 5 minút! Každý sexuálny styk ho predlžuje o 3 minúty! Takže sexuj ide Ti o krk!!!!

A posledné zamyslenie:

Dobrá nálada nevyrieši všetky vaše problémy,
ale naserie toľko ľudí, že je dobré si ju udržať !!! :o)))